pátek 16. dubna 2010

Sentimentalita sposobená alkoholom mi pripomína moje životné neúspechy.
Ťažoba samoty sa stáva neznesiteľná. Svet sa stáva nepriateľom.
A pritom jediný koho možem viniť som ja sám.

čtvrtek 15. dubna 2010

Snívam sen.
Snívam sen o peknom svete a peknom živote. Snívam sen o láske a kráse. Snívam sen o úspechu a bohatstve. Snívam sen každý deň. Chcem žiť v tom sne pretože ten sen ničí moju realitu. Chcem zničiť ten sen pretože ničí moj život.

úterý 13. dubna 2010

Dobré ráno svet!
Počasie je stále vyjebnané a život stále napiču! Nalejem si studený čaj, hodím do seba lieky produkované skorumpovanými nadnárodnými farmaceutickými spoločnosťami, ktoré kontrolujú náš život a opäť sa nezapojím do výrobného procesu.

pondělí 12. dubna 2010

Je noc.
Na okno pokojne dopadajú kvapky dažďa. Chcem spať ale nejde to. Nenávidím totiž svoj vankúš. Nenávidím svoj vankúš a hlavu, ktorá na ňom každý deň leží. Tá hlava je moje prekliatie. Prekliatie a dar zároveň.
Myslím že je v nej zopár dobrých vecí ale nedokážem ich nájsť. Ukrývajú sa. Privádzajú ma do zúfalstva. Chcel by som tú hlavu rozbiť. Vytriasť všetok ten bordel.
Tá hlava vždy všetko pokazí. Bez nej by sa mi žilo lepšie.

pátek 26. března 2010

Rodíme sa nahý, umierame nahý. Všetko je stratené, nič nieje podstatné.
Zastaviť čas. Sadnúť si a nebyť aspoň na jeden moment večnosti. Nemusieť nič.
Milovať aspoň večnosť jedného momentu. Jedinú nahú osobu, vyzlečenú zo všetkého do absolútnej nahoty.
Zničiť svet. Zničiť seba.

pondělí 15. března 2010

Vírus zvaný systém. Každý je infikovaný. Každého pomaly zabíja. Nikto nevyhráva.
Tých ktorý s ním bojujú, zabíja prvých. Svet v ktorom žijeme, svet ktorý si sami vytvárame. Svet ktorý nenávidíme.
Nevládzem...nechcem...nenávidím...

neděle 14. března 2010

Únava otupuje, spojenia sa vytrácaju. Vety strácajú zmysel.
Konečne doma.